Školský špeciálny pedagóg

• • • Základné informácie
    • Niečo málo z práce školského špeciálneho pedagóga
    • Rozvíjanie čiastkových funkcií
    • Odrazy deficitov čiastkových funkcií
    • Podporné opatrenia

• • • • Odrazy deficitov čiastkových funkcií

      • PÍSANIE
        ČIASTKOVÁ FUNKCIA	KEĎ SA DARÍ	KEĎ SA NEDARÍ
        Diferenciácia figúry a pozadia - zrak	Pri prepise a opise textu, žiak vie, čo práve píše, registruje každý jav samostatne, nevšíma si v túto chvíľu nič, čo by ho rozptyľovalo (iné texty, pozadie strany atď.)	Pri prepise a opise dôjde k zamieňaniu rôznych písmen, zápis písmen či textu je nezrozumiteľný, všetko splýva v jeden celok.
        Diferenciácia figúry a pozadia - sluch	Žiak zapíše to, čo bolo povedané, resp. vie, čo má napísať – ktoré slovo, slabiku, vetu, písmeno.	Žiakovi sa nedarí zapisovať diktovaný text, nevie určiť hranice slov vo vetách.
        Vizuálna analýza	Videné slovo si žiak jednoducho rozloží na písmená a vie, čo má napísať, jednoducho si písmeno rozdelí na časti (zvislé čiary, vodorovné čiary, oblúčiky) – a vie ho zapísať.	Videné slovo vyzerá ako ucelený obrázok, nemožno ho členiť, takže pri prepise môže vzniknúť úplne odlišný tvar, než bolo pôvodne zadané. To isté sa deje s písmenom.
        Sluchová analýza	Darí sa písať diktovaný text, slová i písmená vie žiak oddeliť, určiť, kde začínajú a končia, presne zapísať, čo počuje.	V slovách dochádza k vynechávaniu písmen, zamieňaniu ich poradia, ale aj ku výraznejšiemu komoleniu slov.
        Zraková diferenciácia	Žiak dokáže správne zapísať podobné písmená.	Nastávajú chyby v zápise tvarovo podobných písmen.
        Sluchová diferenciácia	Žiak dokáže presne zapisovať podobne znejúce hlásky, odlíši od seba hlásky podľa ich dĺžky aj podľa ich mäkkosti, resp. tvrdosti, napíše presne i podobne znejúce slová – orientuje sa v nich.	Pri písaní diktovaného textu (takisto pri audiodiktáte, kedy si žiak sám hovorí, čo má písať) dochádza k zámenám znelých a neznelých hlások, v texte chýba diakritika, pretože nie je registrovaná, chybne sú zapísané aj tvrdé a mäkké slabiky, pretože ich žiak nedokáže odlíšiť.
        Orientácia v priestore	Žiak presne rozumie, ako ma napísať určité písmeno (aj celé slovo), keď dostáva inštrukciu o polohe linajok, oblúkov, čiar a pod.	Žiak nerozumie pojmom ako hore, dole, pri, za, pod, vedľa, medzi, vľavo, vpravo, takže podľa inštrukcií, ako má napísať dané písmeno alebo ako má postupovať na riadku, nedokáže pracovať. Nevie, čo má urobiť, keď mu je povedané, kde sa časť písmena nachádza.
        Sluchová pamäť mechanická	Žiak si pamätá diktovaný text a dokáže ho zapísať.	Žiak začne písať diktovaný text, ale vzápätí zabúda, čo bolo povedané, nedarí sa mu texty dokončiť.
        Zraková pamäť mechanická	Žiak zvláda prepisovať texty, pamätá si, čo prečítal, a dokáže to preniesť na papier v písomnej podobe.	Nedarí sa zapamätať si, čo má napísať podľa zadania. Je potrebné sa neustále vrátiť k pôvodnému zápisu, niekedy aj uprostred slova – opätovne si to slovo potrebuje prečítať, aby ho dokázal dopísať.
        Intermodalita	Žiak chápe, že slová, ktoré hovoríme, sa skladajú z hlások, ktoré nejako vyslovujeme, a tie sú reprezentované znakmi, ktoré nazývame písmená a majú nejakú grafickú podobu – odlišnú pre veľké písmená a malé písmená, pre tlačené a písané písmo (jedná hláska je vyjadrená štyrmi rôznymi spôsobmi).	Je náročné vytvoriť súvislosť medzi videným symbolom a počutým zvukom alebo sa nedarí zapamätať si, že rôzne znaky stále vyjadrujú tú istú hlásku, len je zapísaná iným spôsobom – veľké, malé či tlačené, alebo písané písmeno.

         

        ČÍTANIE
        ČIASTKOVÁ FUNKCIA	KEĎ SA DARÍ	KEĎ SA NEDARÍ
        Diferenciácia figúry a pozadia - zrak	Žiak vie, ktoré slová na strane/na tabuli/v knihe má registrovať, čo si naopak nevšímať.	Žiak je zmätený, všetko na strane považuje za podobne dôležité, zrakom uteká z jedného podnetu na druhý.
        Diferenciácia figúry a pozadia - sluch	Zvláda identifikovať kľúčové slová, v reči učiteľov i spolužiakov, vie, čo má robiť, reaguje.	Všetko znie na podobnej hladine hluku, je ťažké odlíšiť, čo je dôležité a čo nie je.
        Vizuálna analýza	Dokáže rozdeliť celok na časti, vie si zorné pole usporiadať, teda odlíšiť slová v riadku, resp. riadky v texte.	Informácie splývajú, prekrývajú sa, nedarí sa registrovať presne videné detaily.
        Sluchová analýza	Žiak člení slová na slabiky a hlásky, vie presne identifikovať, akou hláskou slovo začína a končí, postupne tiež, ktoré hlásky tvoria celé slovo.	Slová je náročné rozdeliť na hlásky, resp. to nie je možné, nedarí sa slabikovať ani určovať správne hlásky v slovách, čítanie je veľmi pomalé a ťažkopádne, s mnohými chybami.
        Zraková diferenciácia	Žiak presne odlíši  podobne vyzerajúce podnety, napr. tvarovo podobné písmená.	Nastávajú zámeny tvarovo podobných písmen aj iných znakov, ktoré sa v knihe či na strane vyskytujú.
        Sluchová diferenciácia	Žiak presne odlišuje podobne znejúce zvuky, resp. fonémy – odlišuje tvrdé a mäkké slabiky, znelé a neznelé spoluhlásky.	Nevníma rozdiel medzi podobne znejúcimi zvukmi, pri čítaní ich teda ľahko zamieňa.
        Orientácia v priestore	Chápe, že čítanie prebieha zľava doprava, zhora dole.	Preskakuje riadky, pohybuje sa po strane nesystematicky, občas číta slova naopak - odzadu, nedarí sa mu rýchlo nájsť, kde sa v texte nachádza.
        Sluchová pamäť mechanická	Pamätá si, čo práva počul, vie, o čom číta alebo o čom čítajú iní, ktorých počúva.	Rýchlo zabúda. Kým podľa prečítaného textu vypracuje úlohu, už si nepamätá ako znela inštrukcia. Názvy slov, hlások, javov, ktoré sa objavujú často zabúda, nedokáže si ich vybaviť, ani po viacnásobnom opakovaní.
        Zraková pamäť mechanická	Žiak si pamätá, čo práve videl a dokáže to zopakovať alebo využiť v ďalšej práci.	Zabúda, čo videl, stále sa potrebuje vrátiť k textu, ktorý si práve preštudoval, nedarí sa fixovať informácie, ktoré boli naštudované.
        Intermodalita	Chápe, že hláska je symbolizovaná nejakým znakom. Hoci medzi týmito javmi nie je žiadna logická súvislosť, dokáže si fixovať vzťah medzi tým, čo vidí a čo počuje.	Nechápe, prečo sa tomu, čo vidí nejako hovorí, nepamätá si názvy písmen. Čo vidí, zostáva v rovine zrakovej (obrázkov, značiek), čo počuje, zostáva v rovine sluchovej (zvukov).