Žiaci základných škôl z celého Slovenska si v Bratislave prevzali ocenenia za DETSKÝ ČIN ROKA 2024
V kategórii POMOC V RODINE zvíťazila Nikola Petriľáková zo ZŠ Za vodou v Starej Ľubovni.
40 skutočných príbehov o dobre čítalo 22 017 detí z 295 slovenských škôl a cez reálne príbehy sa učili, ako pomáhať ľuďom i prírode. Tieto deti ako detská porota rozhodli, ktoré skutky získali ocenenia Detský čin roka 2024.
24. ročník projektu prebieha pod záštitou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.
POMOC V RODINE
Nikola pomáha dedkovi
Pokúsim sa vám opísať, ako som pomáhala a stále pomáham môjmu dedkovi. Moja babka pred dvoma mesiacmi zomrela. Bola štyri roky ležiaca a sedem rokov mala demenciu. Dedko sa za tie štyri roky na lôžku o babku sám staral, iba na víkendy sme za ním s mamkou jazdili. Pomáhali sme mu s babkou, upratovali, varili atď. V januári dedka veľmi bolela ruka a nemohol ju zdvihnúť, tak šli s mamkou k lekárovi. Povedali mu, že má preťaženú ruku a natrhnutý sval a začal s rehabilitáciou. Rehabilitácia mu pomohla, ale úplne nevyliečila. Na konci februára babka dostala tretiu mozgovú mŕtvicu, zostala v bdelej kóme a dedko babku nechcel dať do nemocnice, tak zostala doma. Bolo to obdobie mojich prázdnin. Vtedy mala aj mamka dovolenku a začali sme sa starať o babku. Bolo to veľmi náročne fyzicky, ale aj psychicky. Dlho do noci som nespala, museli sme jej odsávať hlieny, pravidelne merať teplotu, ak ju mala, dávať obklady, merať saturáciu kyslíka... Jej stav sa každým dňom zhoršoval, nevedeli sme, že či vôbec pôjdem do školy a mamka do práce, no nakoniec sme sa v nedeľu rozhodli, že v tom dedka a susedy nemôžeme nechať, keďže mamka je zdravotná sestra. Zavolala do práce, aby za ňu niekto prevzal služby a mňa ospravedlnila v škole. Nemohla som ostať sama doma, lebo ocka už, žiaľ, tiež nemám a moja pomoc sa pri babke zišla. No v pondelok večer nás babka opustila. V súčasnosti dedkovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Začal k nám chodievať na víkendy, aby sme to mali jednoduchšie a nemuseli za ním jazdiť a aby som nebola sama doma, keď má mamka dennú službu. Trávime spolu čo najviac času, pozeráme staré české klasiky, jeme zmrzlinu, pozeráme staré fotky, pri ktorých sa dedko stále rozpamätá, a spomíname. Ak dedko potrebuje pomoc so zdvihnutím z gauča alebo stoličky, alebo keď chce podať vodu, vždy mu pomôžem – som ako jeho pravá ruka. Dedko má 80 rokov a veľmi ho ľúbim. V mojich očiach je hrdina po tom, čím si všetkým prešiel, a dúfam, že sa dožije mojej svadby.
List napísala a skutok vykonala Nikola Petriľáková, v šk. roku 2023/2024, žiačka 7. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa
