Recyklohry

        • Baterka Eleonóra

        •      klikni na obrázok
           

          Baterka Eleonóra

          Jedného tmavého večera sa v malej továrni zrodila batéria... Pracovníci továrne  naložili baterku Eleonórku spolu s jej kamarátmi do veľkého nákladiaku. Keď nákladiak zastal, Eleonorku premkol strach. Čo sa deje ?? Kde to sme?? Je tu všade veľká tma!! Zrazu sa dvere nákladiaka roztvorili. Stál v nich veľký ujo, ktorý Eleonórku s kamarátmi povyberal z nákladiaka a dal do supermarketu. Eleonóra bola mrzutá, že ju iba tak nahádzali do koša. No mrzutosť ju prešla hneď ako si ju kúpila jedna mamička a iba zamávala kamoškám. Eleonóre sa nové miesto veľmi páčilo. Všade bolo plno vecí ktoré potrebovali baterky. Bola taká nadšená, že by najradšej vyskočila z obalu. Veľmi bola zvedavá aké to bude po prvýkrát keď ju dajú do elektroniky. Nakoniec ju dali do MP3 prehrávača, ktorý patril dievčatku Terezke. Bolo tam tóóľko krásnych pesničiek! Veselých i smutných, rýchlych i pomalých. Eleonóra bola veľmi šťastná, no postupom času začala cítiť ako jej dochádza energia. Zrazu už nemala dosť síl aby zapla prehrávač. Videla ako tam namiesto nej kladú jej kamarátku zo supermarketu. Eleonóra potom putovala do ovládača. Pretože Terezkin ocko rád pozeral filmy o prírode, Eleonóra sa dozvedela kopec nových a zaujímavých vecí. Po určitom čase už nemala skoro žiadnu energiu. Ale Eleonórka nechcela aby ju vyhodili k ostatným smetiam do odpadkového koša! Chcela byť so svojimi kamarátmi a počula, že v smetiaku  je strašný smrad! Ale ako to povie svojej panej?!?  Jej pani ju vzala aj s ostatnými smeťami a hodila do tmavého odpadkového koša. Eleonóre sa v koši veľmi nepáčilo. Ostatné smeti na ňu zazerali, posmievali sa jej a boli celé zafúľané. Okrem toho tam bola strašná nuda – samé klebety. A tak sa rozhodla, že z koša odíde. Vyšplhala sa po ostatných smetiach až na vrch koša. Aj keď sa bála výšky- skočila na zem. Tam začala kričať, že oni ju nemôžu len tak vyhodiť, že ona na smetisko nepatrí, no nikto ju tam nepočul, predsa len je dosť malá. Rozhodla sa,  že  vyšplhá na stôl. Bolo to veľké dobrodružstvo lebo už nemala skoro žiadnu silu. A tá výška! „Len nepozeraj dole“, hovorila si po celý čas. Nakoniec sa jej to podarilo. Ako tam tak odfukovala, všimlo si ju dievčatko Terezka. Najprv udivene pozerala na baterku Eleonórku, ale potom sa skamarátili. Eleonórka jej vysvetlila, že musí ísť do  separovaného odpadu. Chcela byť opäť so svojimi kamarátmi a tešiť sa spolu s nimi a rozprávať... Terezka neváhala a na druhý deň ráno odniesla Eleónórku do svojej školy. A tak sa nakoniec Eleonórka dostala do zvláštneho koša pre baterky ako je ona.  Bola nesmierne šťastná keď sa zvítala so svojimi kamarátmi a kamarátkami. Pol dňa im rozprávala o svojich zážitkoch vo svete ľudí a možno doteraz počúva, čo zažili ostatné batérie.     

          A.S.